Vďačnosť

Je dôležité pripomínať si, za čo sme vďační. Zamýšľam sa však nad tým, či je niečo zlé na tom, že občas mám myšlienky, na základe ktorých by som sa mohla označiť za nevďačnú.

Spojili sa mi tri veci, ktoré ma prinútili zamyslieť sa nad tým hlbšie.

Prvá

V zápisníku, kde si vypisujem zaujímavé pasáže alebo niečo, čo ma zaujme v knihe ktorú čítam, som si prečítala: 

“Strana 30 – Nerada sa sťažujem – celá strana je akoby o mne”.

Nalistujem teda knihu

Je tam opísaný príbeh Sophie a Jerryho, ktorý pred ňu v reštaurácii postavil krabičku a ona si celá natešená myslela, že ju ide požiadať o ruku. V krabičke bol však papierik s otáznikom.

“Žiadaš ma o ruku?” spýtala sa Sophie.

“NIe, je to iba vtip” zaškeril sa Jerry.

Sophie to samozrejme nahnevalo a zranilo. Keď zavolala mame a rozpovedala jej, čo sa stalo, mama sa zastala Jerryho a presviedčala Sophie, že to bolo vtipné a nemala by sa na neho hnevať.

Tu si Sophie uvedomila, že jej mama a Jerry sú si podobní, mama má nedostatok empatie a Jerry je emocionálne ľahostajný. Obaja vždy zľahčovali jej pocity, zažívala s nimi emocionálnu neprepojenosť.

Psychologička tento Sophiin príbeh vysvetlila tak, že ľudia, ktorí v detstve nezažili úplnú emocionálnu prepojenosť sa obrnia a neberú svoje trápenia vážne.  “Nič mi nechýba”, hovorievajú. “Mal/a by som byť štatný/á. Prečo sa cítim tak hrozne?” 

Ľudia ako Sophie sa často cítia previnilo za to, že sa sťažujú. Vytvoria si zoznam vecí, za ktoré musia byť vďační, akoby sčítanie všetkých pozitív znamenalo, že nič v ich živote nemôže byť zlé.

A tu mi to pripomenulo mňa…Nezažívam v živote nič vyslovene zlé. Momentálne mám iba jednu veľkú túžbu. Byť sama. Moji blízki to vedia. Ja sa v tom snažím nevidieť nič zlé voči nim. Sme často intenzívne spolu a ja verím, že rozumejú mojej túžbe. Tvária sa, že áno. Ale niekedy sa pristihnem, že si hovorím, že som nevďačná, že čo by iní za to daii, mať rodinu, mať s kým prežívať pekné, aj tie menej pekné okamihy a pod. 

Takže si vravím, že aj ja možno patrím medzi ľudí, ktorí sa cítia previnilo, za to, že si dovoľujem nebyť len šťastná. Lebo veď mám kde bývať, mám prácu, úžasnú rodinu a sme zdraví. Čo viac si priať.

Druhá

V zošite som našla zapísaný nápad na článok.

“Stretnutie s kamoškou – vďačnosť, že mojim jediným problémom je to, že chcem byť sama”.

Kamoška, rozvedená s nie úplne ideálnym chlapom, ďalší vzťah s toxickým psychopatom tiež nevyšiel. Zažila a stále rieši také veci, že mi padala sánka, keď mi to rozprávala.

A tretia

Jeden známy dal na IG príspevok, ktorý ma “namíchol”. Napísal niečo v štýle “Si nešťastný/á? Nemáš peniaze na novú kabelku? Nechal ťa priateľ/priateľka? Nebaví ťa život? Máš depresie? Presťaň mňaukať a urob si výlet na onkologické oddelenie. Rýchlo sa prestaneš ľutovať a sťažovať.

Nepáčilo sa mi to…Nezvyknem reagovať, veď každý máme právo písať, myslieť a cítiť veci ako chceme. 

Ale tu ma proste niečo “vyrušovalo” a dala som nevyžiadaný koment. Možno, resp. určite, viem, že to nemyslel zle, ale ten spôsob, akým to napísal…proste som sa zavzdušnila.

Tak som teda zareagovala, že verím, že onko pacienti alebo akíkoľvek pacienti to majú tažké, to ale neznamená, že ostatní ľudia nemôžu mať “problémy”, ktoré vymenoval. Obzvlášť problém depresií  a iných psychických problémov snáď nebudeme zľahčovať len preto, že je tu rakovina.

Tieto tri veci mi ukázali, že mojou témou momentálne je vďačnosť lomeno dovoliť si byť “nevďačná”.  

Myslím, že si môžeme dovoliť byť nevďační, v zmysle, že našim jediným problémom je, že túžime po niečom, čo nemáme, že sme smutní, ak sa nám rozpadne vzťah a pod. Rozumiem, že pre chorých alebo pre ľudí, ktorí zažívajú niečo veľmi tažké, to môže byť nepochopiteľné, lebo veď by dali čokoľvek za to, aby boli zdraví, či šťastní vo vzťahu.

Podľa mňa, dovoľme si túžiť po čomkoľvek, bez toho, aby sme sa cítili vinní za to, že “ale veď sú tu ľudia, ktorí sa majú oveľa horšie”.

Každý máme predsa svoje životy, iné osudy a potreby.

Neviem, či túto moju úvahu spustil uplynulý nedeľný spln, ale sadlo to pekne. Práve včera, keď som to zo seba dostala, som mala dovolenku, bola som celý deň sama a robila som to, čo v bežné pracovné dni nestíham. Mega ďakujem za ten deň! Mimochodom, milujem splny!