Srí Lanka_deň štvrtý

Neviem čím to bolo, ale táto noc bola dosť zlá. Mám pocit, že som vôbec nespala. Celú noc pršalo a také isté bolo aj ráno. Vždy si vravím, že sa nemôžem nechať obmedzovať počasím, ale keď mne sa tak veľmi nič nechce robiť keď prší. A tak som vynechala rannú jógu…

Po raňajkách nasledovali procedúry. Paradoxne pri čakaní na ne a pri samotných masážach som si ten dážď vychutnávala. Pri dnešných masážach som si uvedomila, ako každý masér masíruje úplne inak…

Po procedúrach, keď som sa išla osprchovať som konečne prišla na to, ako sa púšťa teplá voda. Teplá voda tečie z úplne inej batérie, plus je tam milión poistiek, ktoré treba zapnúť. Jasné, že ich nie je milión, ale pri tom, ako doma len dvihnem páčku, mi to príde mega zložité. Hallelujah! Mohla som si poriadne zmyť olej z vlasov. 

Pred večerou sme sa konečne išli pozrieť na pláž. Je len kúsok od rezortu. 

Príroda, pláž aj oceán ma uchvátili svojou surovosťou. Nikde nikto, pohľad na palmy ako z pohľadnice a pocit, že som na opustenom ostrove. Doteraz som poznala len upravené a preplnené pláže pre hotelových hostí. 

Vlny sú také silné, že sa neodvážim vojsť do vody ani po kolená. To je škoda, lebo zaplávať si a nechať sa unášať vlnami by bolo krásne, ale v tomto prípade asi dosť nebezpečné. 

Vždy keď som pozerala nejaký film o stroskotancoch, nechápala som, prečo sa na zmajstrovanej plťke proste nepustia na more. Už chápem…Lebo prekonať tie mega veľké a silné vlny je dosť náročné. 

Na brehu aj vo vode je dosť aktívna fauna. Na pláži je veľmi veľa túlavých psov. Ja ako “nepsíčkar” to veľmi neviem oceniť, ale musím povedať, že sú veľmi zlatí a vôbec nie sú agresívni, takže sa ich zopár stalo aj objektom môjho fotenia. 

V mori je z veľkých balvanov vytvorený akýsi bazénik, kde by sa dalo posedieť a užiť si vodu, ale jedna z účastníčok zájazdu, volajme ju “M”, okúsila pichľavé ostne morského ježka, tak sa tam už nikto čľapkať nešiel.

Chúďa “M” si pri vyberaní vytrpela svoje. Doktor jej ostne vyberal pri chabom svetle a bez akejkoľvek dezinfekcie a umŕtvenia asi 4 hodiny. Požičala som mu svoju baterku, lebo to svetlo, pri ktorom prevádzal “operáciu”, bolo fakt príšerne slabé. Musel jej aj narezať kožu medzi prstami skalpelom, lebo nejaké ostne sa zapichovali hlbšie a hlbšie a nevedel ich pinzetou vybrať. “M” mala na ruke, kam ju ježko pichol atopický ekzém. Najprv sme si vraveli, že je to smola, že sa jej to stalo práve na “tej” ruke. Vzápätí sme však uvažovali, či jej ten jed ruku nevylieči. Teraz, s odstupom času vieme, že ekzém sa jej výrazne zlepšil. Príroda je fakt “mocná čarodějka”.